Halloween Veľký Cér 6.-7.11.2009

Akcia plánovaná pre novovzniknutý oddiel Golianovo privítala na Céri aj hostí, ktorými boli členovia družiny Vlkov spod Zobora. Tomáš a ja sme ako každý piatok cestovali do Golianova- ale nie na obyčajnú družinovku.nejaký ten čas sme si krátili čakanie na autobus rôznymi hrami, kontrolovaním vecí, rozhovormi s rodičmi. Cesta na klokočinu bola pomerne hladká, no sťažovalo nám ju množstvo „ne-vakovo-balenej“ batožimny detí. Dobrodružstvo naberalo na nepokojoch,keď stúpala vyčerpanosť detí. Blato, zima, šero, hmla... to všetko nám znepríjemňovalo cestu na chatu.


Po úspešnom príchode sme spolu s Tomášom chceli prichystať deťom dumku a navodiť tak tajomnú atmosféru doplnenú vonnými tyčinkami a sviečkami, no pri zapaľovaní sviečok nás prekvapil zvláštny buchot. Krik, vreskot a vyľakané tváre boli reakciou na vetu „ To budú duchoviaaaa! “, samozrejme nebol to nikto iný ako družina Vlkov.

Po zoznámení členov všetkých družín boli všetci skauti rozdelení do družstiev, kde mali každý svojho patróna: Paťa, Tomáša alebo mňa. Úlohou každého družstva bolo zachrániž naše stratené duše všakovakými spôsobmi: Prvou etapou bola úloha, v ktorej malo každé družstvo nazbierať čo najviac dreva. Na prekvapenie všetkých troch radcov deti s radostnou húževnatosťou a súťaživým duchom behali po okraji lesa a zbierali drevo. Suverejným víťazom sa stalo moje (Smíšine) družstvo. Zatiaľ, čo Tomáš s Patrikom chystali drevo ja som sa s deťmi hrala drobničky, pri ktorých sme sa dobre zabavili.

Druhou etapou bola hra bludičky, ktorú sme z bezpečnostných dôvodov zorganizovali na lúke v miernej hmle. Detský smiech sa ozýval medzi stranami lesov ešte dlho kým všetci nazbierali na papiere podpisy od troch hľadaných radcov. Vyhodnoteniu predchádzala módna prehliadla masiek – Slovensko hľadá SUPERKÁRA, kde boli jednotlivci odmenení vo viacerých kategóriach. V neskorých hodinách pokračoval program drobničkami, pretovšetkým hrou sardinky ktorou sme aj zakončili večer. Plánovaná dumka však bola pre pokročilý čas zrušená, no deti si ju nahradili rozhovormi o uplynulom dni a postupne zaspali.

Nadránom som sa presvedčila o tom, že deti z Golianova majú nevyčerpateľnú energiu. V skorých ranných hodinách nás prekvapili a dobrovoľne vstali!!! Ohúrení tým, že pre nich nepatrí nepísané pravidlo, že každý rád spí čo najdlhšie, im napokon Tomáš pripravil neľahkú, no zato zábavnú rozcvičku na hornej lúke. Postupne sa všetci najedli, spoločne upratali a prichystali sa na odchod. Keďže jedno dievčatko nemalo dobre vybavenú obuv, zdržali sme sa hľadaním suchých /špinavých/ ponožiek a nejakých igelitových vreciek ako ochranu proti premočeniu. Tento deficit času sme sa snažili vyrovnať celou cestou z céru, čo deti skutočne unavilo a prejavil sa aj nedostatok spánku. Radcovia boli zničení nosením batožiny detí a deti z rýchleho pochodu. Napokon všetko dobre dopadlo a vďaka jednej mamičke sa nám podarilo aj autobus do Golianova stihnúť. Zmorení, vyčerpaní ale šťastný, že akcia dopadla dobre a nikomu sa nič nestalo. Snáď to bude tradíciou :-)

Ďalší článok z tejto akcie tu