O ceste do Indie

Dôvod, prečo píšem tento článok je vlastne veľmi jednoduchý. Za posledné roky som sa ocitla často na cestách mimo svojho domova. Nehľadiac na to, ktoré mesto alebo krajinu nazývame domovom, každá jedna cesta, ktorá nás vedie inam, je plná nových poznaní. Na začiatku som mala pocit, že chcem navštíviť tie cudzie miesta a krajiny kvôli ich kuchyni alebo krásnym pamiatkam. Postupne ale zisťujem, že cestovanie je pre mňa dôležité aj z iných dôvodov.

Už keď som bola na gymnáziu, rodičia ma v cestovaní podporovali, a tak som sa aktívne zúčastňovala na exkurziách do Nemecka, Švajčiarska, Francúzska či Maďarska. Niekedy sme mali možnosť stráviť viac času aj s domácimi a zlepšiť si jazyk a získať nových priateľov. Keď sa ale človek prehupne do štádia, kedy vie, že cestovanie závisí najmä od neho samého, dôvody a motivácia hrajú veľkú rolu. Často sa človek musí rozhodnúť, či mu ten výlet, dovolenka alebo akákoľvek iná forma cestovania stojí za tie peniaze a čas. Teraz môžem úprimne povedať jedno: Cestovanie nie je o bezmedznom míňaní peňazí a čas nie je podstatný. Chcem tým povedať, že v dnešnej dobe je možné všetko. Vďaka mojim priateľom, či už takým, ktorých poznám dlhšie, alebo tým, ktorých spoznám práve na tom danom mieste, sa dá prežiť aj s menšími úsporami. Navyše, ja by som rada upriamila pozornosť na jeden zásadný rozdiel - turistické dovolenkovanie verzus kultúrne poznávanie. V prvom prípade chodíte do reštaurácií s ostatnými cudzincami, na miesta odporučené v nejakých knižných sprievodcoch. Potom áno, práve na týchto miestach je možné, že sumy budú také turistické, teda vysoké. Druhá možnosť je, snažiť sa pochopiť chod života miestnych, pozorovať, rozprávať sa s nimi a možno aj tak trochu imitovať. Ísť do reštaurácií, kde chodia bežní ľudia a okúsiť to pravé miestne.

Ďalšou dôležitou vecou, ktorú som sa naučila je, že cestovanie do hociktorej inej krajiny rozšíri náš obzor a robí z nás chápajúcejšie a tolerantnejšie osobnosti. A to z toho dôvodu, lebo sa dokážeme vcítiť do kože človeka, ktorý sa sem-tam cíti nepochopený a tiež pretože spoznávame nové pohľady na svet, ktoré by sme sa mali prinajmenšom snažiť rešpektovať, keď nie sa s nimi stotožniť. Pretože najhoršia vec sú neoprávnené predsudky a etnocentrizmus (videnie a vnímanie iných kultúr podľa meradiel tej vlastnej a následné posudzovanie správnosti, prípadne nesprávnosti správania, zvykov a podobne v iných kultúrach - moja interpretácia).

Celkom vtipný príklad sú toalety, teda záchody. Každý vie, ako vyzerá záchod v Európe a tiež to, že toaletný papier je súčasťou hygieny na WC. Vo veľkej časti ázijských krajín majú len stupačky a kohútiky s vodou namiesto toaletného papiera. Ani ja som spočiatku nechápala, ako to celé funguje. Zistila som ale, že ide len o iné vnímanie slova čistota. V krajinách ako napríklad India vnímajú vodu ako ten najúčinnejší prostriedok ako dosiahnuť čistotu, a tak krútia hlavami nad toaletným papierom, ktorý je pre nich nedostačujúci. Nie je ale správne, tvrdiť, že ázijské národy sú nečistotné, len preto, že vnímajú čistotu inak. To isté by totiž mohli povedať oni o nás. Jedine vzájomné rešpektovanie a úcta k druhým kultúram môže viest k porozumeniu a priateľským vzťahom.

Na záver by som len chcela dodať, že nehľadiac na vek, finančnú situáciu alebo časové obmedzenia, je možné cestovať a kultúrne sa vzdelávať, kvôli samému sebe. Cestovanie je studňa nezabudnuteľných zážitkov, nových priateľstiev a mnoho iného. Nikdy nie je príliš skoro alebo neskoro začať, a aj dlhá púť sa začína prvým krokom!

Pre www.nitrava.sk napísala Šárka Nováková