Tábor MODOŠ 2013 alebo "Podívej se do kamery..."

V dňoch 27. júla až 3. augugusta 2013 sa v údolí Hostianskeho potoka, neďaleko vrchu Modoš konal výročný, v poradí už 20. letný skautský tábor 23. skautského zboru Nitrava z Nitry. Bolo to už šieste táborenie "na Modoši" a tak ako po iné roky, aj tento rok dostal tábor svoje špecifické meno. V iných rokoch to boli prívlastky ako "Modošské bažiny", "Aj cez bolesť", z čoho sa dajú čiastočne vydedukovať niektoré z hlavných udalostí na tábore... Tábor 2013 dostal prívlastok "Podívej se do kamery"... Možno preto, že v minulosti vzniklo na niektorom z predchádzajúcich táborov zaujímavé krátke video a tento rok som to zjavne skautom a roverom pripomenul svojím pobehovaním s kamerou po táborisku, niekedy po potoku a občas aj po nočných lúkach, keď sa do údolia závratnou rýchlosťou rútili cez deň zostrojené vesmírne vozidlá... Udalosti som zachytával z historických dôvodov, ale aj preto, aby sme sa neskôr pri spomienkach na pekné letné dni dobre zabavili a tiež preto, aby si niektorí ľudia, ktorí niečo také ako táborový život nikdy nezažili, vedeli predstaviť, o čo na takom táborení ide...

Na tábore asi po 13 rokoch

V posledných rokoch som na skautské táboriská zavítal väčšinou len na návštevu, ale na ten skutočný táborový život som len nostalgicky spomínal. Skutočný skautský tábor som naposledy zažíval niekedy okolo roku 2000, ešte so sabinovskými skautmi, kdesi v horách východného Slovenska. Potom prišla práca, nejaký pobyt vo svete a neskôr rodinka, pri ktorej som sa tešil, že keď deti trocha podrastú, opäť sa aktívnejšie zapojím do skautovania a ukážem im tento zaujímavý životný štýl. Nepovedať deťom o tom, čo skutočný skautský život znamená, koľko dokáže priniesť priateľstiev, zážitkov, spomienok, skúseností, cestovania a spoznávania a kadečoho ďalšieho, no, asi by som ich o veľa ochudobnil. A tak sa mi to tento rok znova podarilo a na tábore som prežil krásnych 9 dní a 8 nocí uprostred nádhernej prírody.

Počasie nám tento rok prialo. Po desaťročiach bolo v strednej Európe toľko slnečných dní ako kdesi v Grécku alebo v Stredomorí. Šikovní roveri hneď v prvých dňoch postavili na potoku hrádzu, ktorá na žiadnom poriadnom tábore chýbať nemôže a mali sme tak postarané nielen o Slnko, ale aj o príjemné osvieženie v chladnej a čistej vode, v ktorej žili aj vzácne, čistú vodu milujúce raky.

Šikovní nitrianski roveri

To, čo ma skutočne prekvapilo, boli práve nitrianski roveri alebo proste tí mladí dospelí, ktorí voľakedy v Nitre aktívne skautovali a dnes sú už rozlezení po svete, po rôznych vysokých školách v cudzích mestách alebo odišli za prácou kdesi do zahraničia. Žijem v Nitre už nejaký čas a skauting som vnímal len občas pri nejakých väčších príležitostiach, kedy sa v uliciach zjavili deti alebo mládež v skautských krojoch alebo so skautskou šatkou na krku. Či už to boli aprílové zbierky počas Dňa narcisov, zapojenie sa do celomestských osláv Dňa detí v metskom parku na Sihoti alebo zimné roznášanie Betlehemského svetla. Ináč som skautov v meste nevnímal a nemal som predstavu, ako to tu fungovalo voľakedy. Keďže o skautingu v Nitre ináč nebolo skoro vôbec počuť, žil som v predstave, že tu dnes skauting skoro vôbec nepôsobí. Určité oázy skautingu som však hlavne v posledných mesiacoch objavil a to, čo ma na tom tábore na roveroch tak prekvapilo, bola ich zohratosť, výborné vzťahy, u niektorých neuveriteľné vedomosti o prírode, ručných prácach, ich nekonečná ochota venovať sa mladším skautom, vĺčatám a včielkam, ich ohľaduplnosť voči tým, ktorí toho o skautingu až tak veľa nevedia. A aj vďaka nim som spoznal, že skauting v Nitre má svoje dobré a bohaté korene a verím, že aj dobrú budúcnosť.

Pobyt na planéte PDA-38

O táborových programoch, ktoré pripravoval roverský tým okolo 23. zboru som už v minulosti viac krát počul a vždy samú chválu. Nápaditosť a kreativita sa ukázala aj na tomto tábore. Už prvý táborový večer všetkých účastníkov tábora privítala skupinka mimozemšťanov pod vedením Sekiho a uviedla nás do veľkej tohtoročnej táborovej hry. Dozvedeli sme sa, že naša domovská planéta Zem sa v roku 2036 kvôli ľudskej ľahostajnosti voči prírode stála neobývateľnou a ľudstvo sa muselo vybrať do vesmíru hľadať nové miesta, kde by sa dalo žiť. Náš tábor sa tak zrazu ocitol na planéte zvanej PDA-38 a každá ďalšia etapa hry, ktorá sa v nasledujúcich dňoch postupne odvíjala, nám dávala spoznávať naše okolie aj rozmanité úlohy. Odvážne sme spoznávali novú flóru aj faunu, zúčastňovali sa dobrodružných misií. Najmladší z nás asi nikdy nezabudnú na srncoidov, ktoré sa v noci preháňali nad našim táborom a oni vďaka nim prekonali kus svojho strachu a popri tom ulovili Bobríka odvahy ako jednu z mnohých táborových víziev tohto leta. Kolonizátori novej planéty prežívali dni veselé aj krušné. Raz tábor prepadli zavírení mutanti a bolo to dosť natesno, aby nezničili celú kolóniu. Nielen mladší, ale aj starší mali určite zimomriavky na chrbte, keď v tmavom lese hľadali mimozemské vajíčka, aby sa nestihli vyliahnuť nové príšerky. Ešteže vajíčka v tme svetielkovali a dali sa tak ľahko nájsť. Horšie bolo, keď sa z tmy zrazu vyrútil už vyliahnutý mimozemšťan a chcel uháňajúcemu táborníkovi ukoristené vajíčko uchmatnúť.

Bublinky a Orion

Účastníci tábora boli hneď na začiatku špeciálnym žrebovaním rozdelení do dvoch skupín. Už prvý večer si po dlhom premýšľaní a všakovakých názvoch zvolili pre svoje skupiny reprezentatívne mená Bublinky a Orion. Jedným z veselých zážitkov bolo, keď Orion a Bublinky trénovali na vesmírnom trenažéri a kto nevydržal určený čas, padol rovno do hrázde na potoku. Inokedy zase súťažili v tom, kto si postaví kvalitnejšie a rýchlejšie vesmírne vozidlo. Cez deň boli táborníci v jednej mimozemskej dedine a od domorodcov za 2 kusy obyčajných pozemských zápaliek dovliekli do tábora obrovské množstvo materiálu na stavbu vesmírnych vozidiel. Medzi povymieňaným materiálom boli aj dve takzvané "safety cars", teda bezpečnostné vozidlá, ktoré prešli po pretekárskej trati pred vlastným štartom vesmírnych vozidiel. To z dôvodu, aby sa počas pretekov na trati nikomu nič nestalo. Lenže vesmírne vozidlá neboli stavané na gravitáciu novej planéty a tak sa len s veľkými ťažkosťami a s vypätím posledných síl postupne obidva týmy doplazili do cieľa. A zábavy bolo neúrekom...

Modoš 2013 sa jednoducho vydaril

A tak plynul na tábore čas, dni striedali noci a pani kuchárka Marta nám vynikajúco vyvárala. Ráno sme začínali spevom skautskej hymny, ktorá hlavne slovami "Slnko už na cestu žiari..." krásne vítala každý nový deň. Večer sme zase ukončovali táborový deň spevom Slovenskej hymny. Na nočné stráže a dennú pomoc v kuchyni sa pri nástupoch vždy hlásilo viac detí, ako bolo možné prijať. Možno aj preto, lebo sa tešili na nočné prepady tábora, ktorých bolo tento rok hneď niekoľko. Väčšinou neúspešných, hlavne keď strážila Kika, ktorá tento rok ulovila asi najdôležitejšiu skautskú výzvu, Tri orlie perá. Naši noční strážcovia teda väčšinu prepadlíkov chytili, aj keď sa niektorí chudáci plazili po lúke k táborisku aj niekoľko hodín, aby nám dokázali nebadane uchmatnúť nočnú vlajku zo stožiara... Z prepadlíkov sa postupne vykľuli skauti a skautky z Vrábeľ, Veľkého Zálužia, 44. zbor Egrešov z Nitry, skauti z Výčap Opatoviec, dokonca jedna dievčina bola kdesi z Českej republiky. Prepadnúť nás prišli aj ďalší nitrianski roveri z 23. zboru, ktorí potom s nami zostali niekoľko dní na tábore. Zhruba v polovičke tábora sme si v táborovom kruhu užili krásny táborový oheň so spevom a za doprovodu šikovných gitaristov Bahelu a Ondra, ktorých na bubne dopĺňal Mário.

Ďalší deň po tomto táboráku som sa s deťmi Saškou a Maťkom musel už zbaliť a odísť prázdninovať inam. Po rokoch to bolo pre mňa deväť intenzívnych dní v prírode uprostred šikovných mladých ľudí a ako som o tom minule rozprával so skautom Omom, neodišiel som odtiaľ unavený a vyšťavený, ale práve naopak, plný novej energie a nadšení šikovnými ľuďmi, z ktorých s mnohými, verím budeme v budúcnosti spolupracovať na ďalších skautských projektoch. Ďalší táborový týždeň som zachytil už len z počutia, ale zo sprostredkovaných slov sa tábor na Modoši v roku 2013 jednoducho vydaril. Pri druhom táboráku sa okrem spevu aj hodnotilo. Na planéte PDA-38 nakoniec vyhrala skupinka, ktorá si na začiatku dala názov ORION. No a okrem toho bolo vyhlásených tzv. TOPTEN, teda najdôležitejšie udalosti a momenty tohtoročného tábora. Nech sa páči, zoznámte sa s nimi...

TOPTEN MODOŠ 2013 – Podívej se do kamery

Kliešť

Saška

Úraz

Drú

Zbytočnosť

Spodné prádlo

Števko

Viki

Pesnička

Vyznanie

Prepad

Brian

Stráž

Mišo Manica

Denná služba

Maťo

Anjel

Ondrej

Párik

Seki - Mišel

Trárik

Kika Kika Kika

Brzda

Maťa

Kentusák

Humusaška

Chrapúň

Mišo Poništ

Poriadok

Omo Jastrab

Bordel

Maťa a Miriam

Účes

Samo

Smiech

Baláž

Etapa

Preteky vesmírnych lodí

Drobnička

Palermo

Jedlo

Vesmírne rizoto

Cassanova

Mišo Poništ

Hláška

Galo: „Schudol by som“ – odpoveď: „pridáme“

Radca dňa

Smíša

Prezývka

Roman- Ivan

Pracant

Ivan

Rozcvička

Pepo

Budíček

Budík, budíček...

BOZP

Mišo

Spevák

Drú

Vtip

Viki

Zadok

Ondro

Drino

Drino

Bojko

Smíša

spísal Jastrab, roku Pána 2013