Dobrovoľníci pre Tatry 2005
Všetko sa to začalo 19. novembra 2004, keď v Tatrách vyčíňal pretrvávajúci vietor s priemernou rýchlosťou 90 – 115 km/hod. Na Skalnatom plese dosiahla sila vetra v nárazoch neuveriteľných 194 km/hod. Vietor bol sprevádzaný hustým snežením, ktoré skomplikovalo záchranárske práce. Smršť si vyžiadala 2 ľudské životy.
Dopočula som sa o projekte DOBROVOĽNÍCI PRE TATRY 2005 a napriek tomu, že som netušila do čoho sa púšťam, prihlásila som sa. Dvadsaťpäť skautov z Nitry a okolia si naivne myslelo, že ich čaká týždeň dovolenky. Keď sme však prišli do Tatier, v autobuse zavládlo ticho... Všetci sme si predstavovali pár spadnutých stromov, no nie 13 000 ha – čo je asi 2 – 3 km široký a 50 km dlhý pás!!! Moje krásne Tatry sa zmenili na akúsi „mesačnú krajinu“!!! Nie je tomu tak všade, ale nás zaujímajú hlavne tieto miesta.
Prvý deň sme po hodine práce zistili, že sme „príliš rýchli“, a tak nám museli hľadať iné kalamitou postihnuté miesta (to prvé miesto sme vraj mali robiť celý deň). Ďalšie dni nám už dali práce viac. Medzi prácou a zábavou sme sa zoznámili s novými zaujímavými ľuďmi. Náplň práce bola rôzna, no poväčšine sme zbierali haluzinu na kopy, aby v okolí mohlo všetko opäť rásť. Pracovali sme denne 8 hodín, čo sa zdá dosť, no každý ešte energiu mal. V týždni sme mali 2 voľné dni, ktoré sme mohli vyplniť aktivitami z tzv. HANDBOOK-u (dostali sme ho po príchode spolu s náramkom a tričkom). V ponuke boli jaskyne, lanovky, túry, no my sme uprednostnili splavovanie Čierneho Váhu. Na splave sme boli asi 2 hodiny, voda bola studená a každý získal zopár modrín, ale stálo to zato! Dva kajaky sa neprevrátili ani raz, iní mali menej šťastia a prevrátili sa aj po osemkrát. Počas pobytu sme sa boli saunovať a kúpať v popradskom AQUACITY a párkrát sme sa smeli previezť miestnou horskou dráhou TATRABOB-om – najrýchlejšou atrakciou Vysokých Tatier. Ak by ste nebrzdili (ako my Nitrania) 685 metrovej dráhy by ste nemali nikdy dosť...
Veľmi ma prekvapila skutočnosť, že ma projekte sa zúčastnilo 345 domácich a 558 zahraničných účastníkov z 12 krajín sveta. Českých dobrovoľníkov sa zapojilo viac ako slovenských – TO JE VÝZVA! Okrem Čechov a Slovákov by ste našli dobrovoľníkov z Maďarska (76!), Srbska a Čiernej Hory (46!), Belgicka (16!), Poľska (8!), Rumunska (6!), ale aj z Francúzska (5!), Holandska (4!), Rakúska (3!), Anglicka (2!) a z Talianska (1!).
Z organizátorov musím spomenúť Kolohnátha a Šotyho, bez ktorých by projekt nebol a z koordinátorov Janku, Billa, Mravca (poskytol mi dvojhodinovú prednášku o prvej pomoci) a v neposlednom rade brata Mariána s rodinou, bez ktorých by to nebolo ono....
Jednou z vecí, ktoré som sa tam naučila je, že nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá.... Keď som na začiatku videla, v akom stave Tatry sú, bez slova som premýšľala, ako a či vôbec môžem pomôcť... Dnes viem, že Tatry nás potrebujú rovnako, ako my ich... Vďaka nám a projektu sa z toho dostanú....
Verím, že dobrovoľníkov bude stále pribúdať... Všetkým zúčastneným Vééééľmi pekne ďakujem v mene seba, no hlavne v mene Tatier!!!