Oslava sv. Juraja alebo nanovo zvalcovaný Cér
Prichádzam na konečnú k „ružovému“ gymplu a vidím kôpku detísk, ktoré hlučne vítajú mňa, Mimku a Bruna. Batožina mierne pripomínajúca minimálne týždňovku, zato náladička nechýba.
Ako stádo slonov sa po prerozdelení majetku medzi zdatnejších pohýname smerom do polí. Pri pochode za neustáleho rečnenia zabúdam, že kráčam polhodinku a čudo podobajúce sa spacáku ma ťahá k zemi. Vidíme Cer, pre väčšinu výpravy je to celkom nové miesto, kde budú spať po prvýkrát v živote. 20 členná banda sa vrúti dnu, lieta po chate, každý si chce nájsť miesto na spanie... Bláznenie ukončí Hepkoš, ktorý všetkých strhne von svojou už povestnou sprievodcovskou rečou a prevedie skupinu zvedavcov po okolí. Večer patrí klasickým činnostiam- treba nachystať dosť dreva na celú noc, naplniť žalúdky, zahrať si nové hry a čo najviac pobehať po okolí. Pri takomto večernom pochode, veru noc už pokročila, blížil sa už nový deň, niekto zrazu našiel list od akéhosi Diega ktovie odkiaľ. Našlo sa toho viac. Nielen tento list vo fľaši, ale aj nápisy na stromoch...mnohým behali zimomriavky po chrbte. Uložiť na noc sme sa museli bez toho, aby sme sa dozvedeli viac. Škoda, že sme nehľadali dlhšie, možno by sme zistili viac. Vyhriata chata nás čakala s teplými spacákmi. Zaspala som ani neviem ako...
Budím sa na krik a trucujem, nie ja teda o šiestej nevstanem, dohodli sme sa predsa na ôsmu. Maťo sa nedá len tak, a rozloží vonku oheň. Všetci sa zhŕknu vonku, raňajky nebudú na škodu, a v chate predsa ešte zostane kľud.
Ráno však čaká na nás všetkých, čakáme predsa rodičov, ktorí nás prídu pozrieť, treba nachystať oheň, upratať chatu, vyčistiť okolie od buriny. Kope šikovných rúk to nerobí žiadne problémy. Kapustnica sa varí pod taktovkou tety Halamovej, Manyak zasa diriguje prácu s drevom, Mimka si berie pod kontrolu chatu. Blížil sa čas 13:13 a rodičia pribúdali. Počasie bolo krásne, mohli sme teda odštartovať program s ohňom, programom a všetkým, čo k tomu patrí. Decká aj ich rodičia sa mohli predviesť v disciplínach ako vedomostný kvíz, či príprava desiaty... Hladu nedala kapustnica šancu, ohník horel a prišiel aj čas na súťaž o najlepší koláčik. Musím povedať, že rôznorodosť určite predbehla minulé ročníky, dokonca aj tie, ktoré prebiehali počas táborov. Maškrtné jazýčky si prišli na svoje... večer sa blíži ku koncu. Hrám s deckami Flešovku a uvedomujem si, že strácam hlas, tak prenechávam manažovanie radšej Maťovi. Vraciam sa pred chatu, kde je napodiv pokoj, decká vzadu, rodičia v pokoji posedávajú, rozprávajú sa. Pridám sa. Úplná idylka po celom dni. Ďalšia oslava nášho patróna sa končí. Pre mňa je už ôsmou a zasa bola inou.Oproti mrazivej noci nádherne vyšlo počasie, minuloročný guláš vystriedala kapustnica, chata je zasa vynovenejšia, a medzi nami vidím kopu nových tvárí. Musím povedať, že sa teším o rok.
Ďakujem všetkým Vám skautíci, a aj vám rodičia, ktorí ste si našli čas stráviť s nami peknú sobotu. Tak ako decká, čo vravíte na prvú dvojdňovku? Nie, nevrav si to sám pre seba. Aj ty to napíš priamo sem...
Viac fotiek z Juraja vo fotogalérii