Ahoj doma

Krátko potom ako sme sa rozlúčili


sme sa ocitli na strašne veľkej lúke. Bola prázdna až na jeden stan čo sa volá hangár.


Tu sme sa zložili a napapali sme sa. Potom bol nástup. O tom Vám viac poviem keď ma prídete pozrieť. Prišli sem takí zvláštni ľudia. Povedali nám, že tu bolo vypálené mesto. Máme si vybudovať nové opevnenie a hlavne držať spolu.


Potom sme stavali stany.

Keďže bolo strašne teplo robili sme si prestávky. Keď bol posledný stan hotový šli sme sa schladiť do potoka.

Ešte sme stihli postaviť stožiar, spievať pesničky a kopec iných veci.

Bola aj večera.

Ani neviem ako a bol tu večer. Pozri ako tu bolo krásne

Nedeľa bola tiež super. Ráno bola rozcvička, nástup upratovanie stanov.

Popri práci sme sa aj hrali

Super bolo, že prišiel pán farár a omša bola priamo na lúke.

Hneď z omši nás čakal super obedík kuriatko na ananáse.
Mňam.

Mám vás rád.
Viac fotiek i všetky vo väčšom náhľade vo fotogalérii

Oslava sv. Juraja alebo nanovo zvalcovaný Cér

Prichádzam na konečnú k „ružovému“ gymplu a vidím kôpku detísk, ktoré hlučne vítajú mňa, Mimku a Bruna. Batožina mierne pripomínajúca minimálne týždňovku, zato náladička nechýba.


Ako stádo slonov sa po prerozdelení majetku medzi zdatnejších pohýname smerom do polí. Pri pochode za neustáleho rečnenia zabúdam, že kráčam polhodinku a čudo podobajúce sa spacáku ma ťahá k zemi. Vidíme Cer, pre väčšinu výpravy je to celkom nové miesto, kde budú spať po prvýkrát v živote. 20 členná banda sa vrúti dnu, lieta po chate, každý si chce nájsť miesto na spanie... Bláznenie ukončí Hepkoš, ktorý všetkých strhne von svojou už povestnou sprievodcovskou rečou a prevedie skupinu zvedavcov po okolí. Večer patrí klasickým činnostiam- treba nachystať dosť dreva na celú noc, naplniť žalúdky, zahrať si nové hry a čo najviac pobehať po okolí. Pri takomto večernom pochode, veru noc už pokročila, blížil sa už nový deň, niekto zrazu našiel list od akéhosi Diega ktovie odkiaľ. Našlo sa toho viac. Nielen tento list vo fľaši, ale aj nápisy na stromoch...mnohým behali zimomriavky po chrbte. Uložiť na noc sme sa museli bez toho, aby sme sa dozvedeli viac. Škoda, že sme nehľadali dlhšie, možno by sme zistili viac. Vyhriata chata nás čakala s teplými spacákmi. Zaspala som ani neviem ako...

Budím sa na krik a trucujem, nie ja teda o šiestej nevstanem, dohodli sme sa predsa na ôsmu. Maťo sa nedá len tak, a rozloží vonku oheň. Všetci sa zhŕknu vonku, raňajky nebudú na škodu, a v chate predsa ešte zostane kľud.

Ráno však čaká na nás všetkých, čakáme predsa rodičov, ktorí nás prídu pozrieť, treba nachystať oheň, upratať chatu, vyčistiť okolie od buriny. Kope šikovných rúk to nerobí žiadne problémy. Kapustnica sa varí pod taktovkou tety Halamovej, Manyak zasa diriguje prácu s drevom, Mimka si berie pod kontrolu chatu. Blížil sa čas 13:13 a rodičia pribúdali. Počasie bolo krásne, mohli sme teda odštartovať program s ohňom, programom a všetkým, čo k tomu patrí. Decká aj ich rodičia sa mohli predviesť v disciplínach ako vedomostný kvíz, či príprava desiaty... Hladu nedala kapustnica šancu, ohník horel a prišiel aj čas na súťaž o najlepší koláčik. Musím povedať, že rôznorodosť určite predbehla minulé ročníky, dokonca aj tie, ktoré prebiehali počas táborov. Maškrtné jazýčky si prišli na svoje... večer sa blíži ku koncu. Hrám s deckami Flešovku a uvedomujem si, že strácam hlas, tak prenechávam manažovanie radšej Maťovi. Vraciam sa pred chatu, kde je napodiv pokoj, decká vzadu, rodičia v pokoji posedávajú, rozprávajú sa. Pridám sa. Úplná idylka po celom dni. Ďalšia oslava nášho patróna sa končí. Pre mňa je už ôsmou a zasa bola inou.Oproti mrazivej noci nádherne vyšlo počasie, minuloročný guláš vystriedala kapustnica, chata je zasa vynovenejšia, a medzi nami vidím kopu nových tvárí. Musím povedať, že sa teším o rok.

Ďakujem všetkým Vám skautíci, a aj vám rodičia, ktorí ste si našli čas stráviť s nami peknú sobotu. Tak ako decká, čo vravíte na prvú dvojdňovku? Nie, nevrav si to sám pre seba. Aj ty to napíš priamo sem...

Viac fotiek z Juraja vo fotogalérii

Turnaj v pexese

Skrsol raz kdesi taký nápad, čo tak dať si turnaj v pexese. Áno skrsol, neviem síce v čej hlave, priznávam teda, že som ho skopírovala od Zvolenských skautov.. O dobré sa predsa treba podeliť. No nie?


Plagát v klubovni jasne vravel, že všetko sa to rozbehne o tretej hodine. S klasickým meškaním sme začali turnaj s 10 účastníkmi. Počet sa menil, stúpol i na 13, do konca vydržali asi 7 bojovníci. Hralo sa za 4 stolmi, vždy dvojica si vybrala pexeso a...hralo sa. Napätie stúpalo s počtom odohraných duelov, začínali sa črtať prví favoriti. V prestávkach sme sa chodili zohrievať von, v klubovni bolo totiž chladnejšie ako vonku. Pár odvážlivcov skúšalo hrať aj vonku, ale vietor, zbieral viac párov než hráči, tak sme sa strategicky presunuli zasa do klubovne. Nebudem písať viac než treba. Všetci viete ako sa hrá pexeso, či nie? Prezradím teda meno víťaza...Tram-ta.ra-rá.......Prvým víťazom tohto turnaja sa stal Mário Galo z družiny Netopierov. Netopiere majú byť na čo pyšní, Mário má pamäť ako slon, hravo zvládal aj tie najťažšie série. Druhý ročník nenechá na seba dlho čakať...o rok si to nedajte ujsť ani vy ostatní.

Iný rozmer

Kráčame po pešej zóne pri príležitosti Dňa narcisov a pripíname ľuďom narcisy, keď tu zrazu nás pristaví agent 952 a robí s nami rozhovor.


Ide o agenta s nemenovaného nitrianskeho rádio. Zrazu sme sa nečakane ocitli na živo v éteri rádia. Jednou ranou propagujeme nielen Deň Narcisov, ale hlavne nás skautov. Na záver si venujeme pesničku.

Hlavou mi preletí udalosť z rána. S narcisom na košeli (nie skautskej) vchádzam do ordinácie doktora. Reč sa zrazu cez narcis dostane ku skautom. Trochu to doktorovi i sestričkám láme hlave. Tvária sa ako keby skauti už dneska nemohli existovať.

Po krátkom rozhovore je však situácia iná. Chcem tam mať dcéru hovorí doktor a ja vnuka hovorí sestrička. Chvíľku sa ešte bavíme. Vychádzam z ordinácie kde čaká dav nervóznych ľudí. Ja vychádzam s úsmevom i keď pred chvíľou som mal nervy Ráno totiž autobus vynechal spoj.

A zrazu krásny slnečný deň sa mení na ešte krajší a ešte slnečnejší. Toľko propagácie skautingu v jeden deň. To by som však nebol Slovák keby si nepovzdychnem. Ach jaj keby takých dní bolo viac.

Deň narcisov, alebo Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí

Skauti na celom Slovensku sa dlhodobo zapája do akcie „Deň narcisov“ poriadanej Ligou proti rakovine (LPR). Náš zbor ani tento rok nemohol chýbať.


Kým po minulé roky sme zbierali pre nitriansku pobočku LPR teraz sme sa ako väčšina skautských zborov pridali k Bratislavskej.

Zo skúsenosti s iných rokov vieme, že čím neskôr začneme tým lepšie. Kým doobeda je plne mesto skupiniek študentov s urnami, poobede sa situácia mení. To je čas pre nás. Ostávame v meste „skoro“ sami a oslovujeme tých čo pracujú dlhšie.

Stretli sme sa v klubovni pred 14:30. Sú tu prevažne nové tváre s marcového náboru. Super. Aspoň ich trochu spoznám. Stručne vysvetlím o čo ide a aké otázky budú najčastejšie od ľudí dostávať. Pred klubovňou sa delíme na dve väčšie skupinky a vyrážame do mesta. Urničky sa pomaly plnia narcisy i letáky míňajú. Často netreba ani ľudí oslovovať. Sami sa zastavujú a vyťahujú peniažky. Každý si chce kúpiť narcis. Vysvetľujeme, že ten nie je na predaj. Páči sa mi však, že ľudia už z iných rokov vedia na čo sa využijú vyzbierané peniažky.

O štvrtej sa zastavuje v klubovni. Berieme ďalšie narcisy i letáky. No a taktiež rozširujeme naše rady.

800. narcis pripína niečo po pol šiestej. Krátko na to v klubovni rátame peniažky. Lige proti rakovine sme pomohli vyzbierať 13 801,50 slovenských korún a svojou troskou sme tak prispeli na ďalšie projekty LPR.

Na záver už len „Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať!

Zábavný park

23. zbor skautov a skautiek Nitrava vdýchli prednedávnom nášmu nitrianskemu námestiu nevšednú atmosféru. Hustota obyvateľstva sa zvýšila o ľudí, pohybujúcich sa v tradičných skautských rovnošatách.


Cieľom organizovanej akcie bolo zviditeľnenie činnosti skautingu a poukázanie na prednosti tejto organizácie a jej prínos pre mladých ľudí. Okrem učenia a vyzdvihovania morálnych princípov v živote, sa venujú aj výchove mladých k samostatnosti, sebestačnosti, láske k prírode a jej spoznávaniu.

Veľmi netradičným spôsobom tak chceli zviditeľniť svoj program, príťažlivý najmä pre mladých. Priamo na námestí tak vyrástli, na prvý pohľad neidentifikovateľné stavby z dreva. Ide o tzv. viazané stavby, napr. vyhliadkové veže, hojdačky, prístrešia zhotovené len z dreva a lana. Jedná sa o špeciálny spôsob viazania, ktorého ich priučili skautskí priatelia z Holandska, čo svedčí aj o bohatej zahraničnej spolupráci, vrátane výmeny skúseností, nadväzovania priateľstiev a spoznávania iných kultúr.

Organizátori a účastníci na moju otázku, ako reagujú okoloidúci, odpovedali: „Zvedavo hľadia, niektorí sa zo záujmom zastavia, pýtajú sa, aký projekt organizujeme.“

Ľudia vraj vedia o skautskej činnosti, považujú ju za prínosnú pre mladých, mnohí však nezaujímajú svoj postoj.

Súčasťou akcie bola aj podpora projektu Hodina deťom finančnou zbierkou. Nedá mi tak nespomenúť aj pomoc pri iných dobrovoľníckych akciách, ako deň narcisov, či roznos betlehemského svetla. Na jar je avizovaná akcia oprava turistického chodníka na Gímeš.