Mikulášska akcia 2010

Keď sme všetci po čase poprichádzali do klubovne, začali sme hrať rôzne hry. Roveri zatiaľ vo vedľajšej miestnosti pre nás pripravovali kakao (ktoré nedopadlo najlepšie), ale stálo za to, bolo to mikulášske kakao roku 2010 .


Chvíľu nato ako sme začali hrať a dorobili kakao prišiel Mikuláš s čertom a anjelom. Každý z nás prišiel za Mikulášom a povedal mu básničku alebo zaspieval pesničku, za čo mu anjel dal sladkú odmenu. Čert zatiaľ chodil medzi deťmi a tí čo neposlúchali alebo nepočúvali pofarbil uhlím. Nakoniec Mikuláš odišiel so slovami : "Ahojte deti odchádzam, pretože musím ísť ešte aj inam !"
Keď odišiel všetci sme sa zdvihli a bežali von hrať guľovačku. Rozdelili sme sa na 2 tými, každý bol na svojom území, no nakoniec sa to zvrhlo tak, že každý bol proti každému. Tí slabší skončili niekoľko krát až po uši v snehu. Potom sme sa išli usušiť, zahrali si ešte nejaké hry, pripravili čižmy a išli spať. Ráno keď sme sa zobudili každý z nás si našiel v čižme sladkosť ale niektorým sa tam objavila aj cibuľa ! Nakoniec sme upratali a išli sme domov. Bola to perfektná Mikulášska akcia ako každý rok a veľmi sa už teším na tú ďalšiu.

Tábor - Modoš 2010 - bratia a sestry Ondro ty si...

Bolo typické letné prázdninové ráno. No aj tak sa líšilo od tých ostatných. Zbaliť zubnú kefku, posledné jedlo a rýchlo na stanicu. Tam sme sa všetci skauti z nášho zboru stretli, konečne rozlúčili s mamičkami a oteckami a hurá slobodno preč- na dokonalých 16 dní bez teplej vody, elektriny a hlavne rodičov.
Po príchode na lúku sme síce niektorí už skončili s mokrými nohami, ale ani to nám nebránilo stavať stany, hangár, latríny a ostatné potrebné veci na prežitie. Prvé dni sme ešte čo to dolaďovali a postupne nám začínal už oficiálny program spolu s etapovou hrou. Tento rok bola zameraná na Harryho Pottera, takže nesmelo chýbať uspávanie trojhlavého psa, čarodejnícky šachový turnaj, zúrivá vŕba či hľadanie horcruxov. Všetci sme boli rozdelení do troch fakúlt- Hviezdokopy, Repelent a Lamohlav. Každá fakulta mala svojho prefekta, ktorí poctivo rátali fazuľku po fazuľke ako symbolické bodovanie za každú etapu.
Počas tábora sme sa zúčastnili aj celodennej túry na zrúcaninu hradu Hrušov a na návšteve dediny pri veľmi obľúbenej hre- Menil, dedko, menil. Taktiež sem mali o zábavu postarané aj vďaka menším výkyvom počasia, napríklad keď nás zastihli menšie záplavy a my sme museli kopať odtokový kanál cez celý tábor pomocou vlastných rúk, ešusov , hrnčekov ...
Samozrejme nesmeli chýbať ani obľúbené táboráky, kde sme všetci šťastní spievali, poniektorí hrali na gitare a už klasicky na konci druhého táboráku sa vyhlasovali ankety o toptenoch, ako napríklad: topten trárik (Denis- Peťka- MiniBeno), topten úraz (Mirka), topten brzda (Marek) , topten párik (Peťa a Ondrej),topten spevák (Terezka), topten bordel v stane (Terezka a Natálka) či topten Humusák, kde sa bili dve súrodenecké dvojice- Benčíkovci a Tuškovci. No víťazstvo bolo pridelené súrodencom Tuškovcom .
Klasicky nechýbala ani nováčikovská skúška, ktorú zložili takmer všetci. Odmenou im bol hlavne dobrý pocit, radosť, sľub a pocit patriť k tým, ktorí sú pre nás všetkých vzorom a dôkazom toho, že hodnoty ako čestnosť, vernosť či láska a priateľstvo nie sú len naivnými snami či rozprávkami.
Poslednú noc však prišlo nečakané prekvapenie v podobe obrovskej búrky. Všetci sme na -obrovský krik rýchlo vybehli zo stanov a nahromadili sa do típka a neskôr do áut. Mlčky sme hľadeli na obrovské blesky, ktoré osvetlili celý tábor akoby bol deň. Ráno nás teda okrem balenia tábora čakalo aj sušenie oblečenia, hľadanie hrncov, ponožiek alebo celých stanov.
Napriek nejednej ťažkej chvíle tábora, ktorá pochytila aspoň raz každého z nás, či už to bolo kvôli nedostatku spánku, počasiu či zraneniu, verím, že každý na tohtoročný tábor bude spomínať v dobrom a spomenie si len na tie krásne chvíle strávené so svojimi priateľmi.

Výčapy-Opatovce alebo Ako sme s Výčapmi oslávili 20-tku!

Písal sa deň 26. Júna 2010, keď sa asi tucet nitrianskych skautov o deviatej zišlo na autobusovej stanici. Smer bol jasný. Čakala nás akcia Výčapy-Opatovce. Keďže táto dedinka je za Nitrou „ čo by kameňom dohodil“ ani sme sa nenazdali a už sme boli na registrácií v kultúrnom dome. Musím uznať, že zo žiadnej akcie sme si neodniesli tak pekné náramky ako odtiaľto, ktoré nám uväzovali včielky z Výčap.


Po priateľskom nástupe, kde sa odovzdávali ocenenia a rady do života sme si zasúťažili v skautskom preteku. Keďže sme boli každý zaradený do iného družstva, mali sme možnosť spoznať skautov z iných miest, čo preteku dodalo na súťaživosti a kolektivite skautov . Svoje zručnosti sme si vyskúšali na šiestich stanovištiach. Už od začiatku sme testovali svoje schopnosti v orientácii na mape a hľadaní stanovíšť. Po stavaní stanu, kopaní latrínovej jamy, viazaní uzlov, kreslili sme si skautské známky, doručovali balíky a nosili sme bruchom vodu v ešusi. Popri všetkých stanovištiach sme boli podrobne oboznámení s históriu skautingu a rôznych zaujímavostiach o vývine tejto organizácie. Odmenou nám bol superdobrý guláš a pár chvíľ oddychu. Potom sme sa rozdelili na dve časti a pár z nás sa zúčastnilo prednášky z Radcovského kurzu, z ktorého určite nezabudnem príbeh skauta, ktorý nám rozprával o svojej skautskej rodinke, zážitkoch z detstva a terajšiemu „dospeláckemu“ návratu k skautingu – bolo to veľmi milé :-) ! Ako sa blížilo k večeru, navliekli sme si naše skautské košele a vybrali sme sa na omšu do Výčapovského kostolíka. Skauti z Výčap nám usporiadali Akadémie, kde predviedli veľmi zaujímavé predstavenie, prezentovali svoj zbor a nakoniec vyhodnotili pretek. Večer nezaháľal a zábava pokračovala v plnom prúde. V každej miestnosti sa hrali typické skautské hry, na parkete hrala hudba, deti tancovali a tí, ktorých únava zmorila sedeli v Čajovni dobrých ľudí a popíjali.
Po únavnom dni nasledovalo ráno, kde sme si dali spoločne raňajky a upratovali sme kultúrny dom. Okolo obeda sme si potriasli ruky a ešte raz zamávali. Akciu sme si naplno užili a dúfame že skauti z Výčap o rok takto pekne oslávia aj svoje 21. výročie!

Cér s témou – Nováčikovská skúška

Máj 2010
Skauti z Giolianova sa jedného dňa vybrali na chatu. Počasie prialo a tak všetci nahodili krátke rukávy a pár vecí nahádzali do malých batôžkou.


Po vybalení vecí začal program. Niekde pri Céry sa stratil B-Pho poklad a prvým, ktorým sa podarí ho nájsť získajú sladkú odmenu. Nakunie zo začiatku túto veľmi podarenú hru pokazil studený dážď. Sladkosti sa rozdelili. Potom nastala príprava na nováčikovskú skúšku. Deti to zobrali veľmi zodpovedne a všetkým sa podarilo prejsť nováčikovskou skúškou, pri ktorej boli pod pozorným dohľadom Gandhiho.

Blatnické Skautské dni

apríl 10
Ako každý rok, tak aj tento sa náš zbor zúčastnil na Blatnických Skautských dňoch. Je to jedna s obľúbených akcií a tak sme sa na ňu tešili. Dve noci spania v telocvični v ktorej hráme „stále“ futbal majú niečo do seba.


V sobotu sme sa zúčastnili skautského preteku v ktorom sme sa prekvapivo po rokoch neumiestnili i keď sme tam boli v rekordnom počte niečo cez 30 duší.
V nedeľu sme sa pobrali domov samozrejme už s tradičnou zástavkou na brblavú vodu.

Halloweenska párty 2010

Po dlhej a únavnej ceste sme dorazili na Veľký Cér.
Plánovaná dumka pri sviečkach sa zmenila na hlasný krik, buchot a u niektorých aj plač. Nebol za tým nik iný ako družina vlkov. Po dlhom predstavovaní sme sa rozdelili na Benovu, Paťovu a Smíšinu skupinu. A súťaž o stratené duše sa mohla začať.


Prvou etapou bolo zbieranie dreva. Po dlhom trápení s drevom vyhralo Smíšine družstvo. Druhou etapou boli svetlušky na hornej lúke v miernej hmle. Po skončení sme sa prezliekli do strašidelných kostýmov a Halloweenska prehliadka sa začala. Na prehliadke sa zúčastnili rôzne masky ako čertice, bosorky, upírka, kovboji, čašníčka, modelka, zombíci a mnohé iné masky. Večer sa ukázalo, že deti z Golianova sú veľmi hyperaktívne. Preto si v skorých ranných hodinách vyskúšali ťažkú ale aj zábavnú rozcvičku. Kvôli zle obutému dievčaťu sme sa zdržali. Malo premočené čižmy a tak sme jej dali "špinavé" ponožky. Ponáhľali sme sa na stanicu aby sme stihli autobus do Golianova. No ešteže ho jedna mamička zdržala.

Celý premočení a špinaví sme šťastne dorazili domov a dúfame, že sa znova stretneme aj o rok.

Ďalší článok z tejto akcie tu