História skautingu
Ak chceme poznať princípy skautingu, jeho posolstvo a myšlienku, musíme sa pozrieť na jeho dejiny. Od roku 1907, keď skauting oficiálne vznikol, uplynulo veľa času a mnoho vecí sa zmenilo. Skauting však stále plní svoje poslanie a drží sa svojich princípov.
1902 - americký spisovateľ', maliar a zálesák Ernest Thompson Seton založil prvú chlapčenskú tábornícku organizáciu Woodcraft Indians (v preklade Indiáni lesnej múdrosti). Napísal množstvo kníh, ktoré rozprávajú o zaujímavom živote v prírode (Dvaja divosi, Zálesák Rolf, Zvitky brezovej kôry, ...). Neskôr začal aktívne podporovať skautské hnutie;
1906 - anglický vojenský generál Robert Baden-PoweI vydal prvú príručku Scouting for Boys (Skauting pre chlapcov);
1907 - R. Baden-Powell usporiadal prvý skautský tábor. So skupinkou dvanástich chlapcov táboril na ostrove Brownsea neďaleko anglického pobrežia. Tento tábor sa dodnes považuje za skutočný moment vzniku skautingu. Hlavnou myšlienkou tohto hnutia bolo (a stále je) rozvíjať deti najprv v Anglicku neskôr aj na celom svete tak, aby sa stali čestnými a zodpovednými občanmi, ľuďmi, ktorí sa dokážu obetovať pre druhých;
1911 - pražský profesor Antonín Benjamín Svojsík, inšpirovaný anglickými skautmi, založil prvú skautskú družinu v Čechách;
1919 - vznikol Zväz junákov, skautov a skautiek Republiky Československej;
1920 - v Londýne sa konalo prvé skautské jamboree, stretnutie skautov celého sveta;
1940 - počas druhej svetovej vojny bol skauting na Slovensku zakázaný , fungovala jediná mládežnícka organizácia Hlinková mládež, ktorá bola svojimi ideálmi veľmi vzdialená od skautingu;
1945 - československí skauti znova obnovili svoju činnosť. Krátko po tom dosiahol skauting v Československu rekordný počet členov - štvrť milióna;
1950 - komunistická strana, ktorá nastolila diktatúru, druhýkrát zakázala činnosť skautského hnutia v našej krajine. Napriek zákazu a hrozbe prenasledovania, niekoľko skautských oddielov fungovalo ilegálne naďalej;
1968 - počas Pražskej jari, krátkeho obdobia demokratizácie znovu vznikla československá skautská organizácia. Pôsobila však len niečo viac ako dva roky, keď 1.9.1970 zakázali skauting v Československu už tretíkrát;
1989 - Novembrová revolúcia definitívne ukončila obdobie komunistickej totality a skauting mohol znova slobodne fungovať;
1990 - v lete tohto roku bol skauting pôsobiaci v Československu znovu prijatý do celosvetových skautských organizácií;
1993 - po rozdelení Československa vznikol Slovenský skauting;
1997 - Slovenský skauting sa stal členom WOSM
1999 - Slovenský skauting sa stal členom WAGGGS
Krátka história skautingu na Slovensku
Prvý skautský oddiel na území Slovenska vznikol 3. 6. 1913 v Komárne ako reakcia na rýchlo rastúce celosvetové skautské hnutie, založené v roku 1907 anglickým lordom Robertom Baden-Powellom. Po vzniku ČSR, sa Prof. Antonín Benjamín Svojsík zaslúžil o založenie zjednotenej skautskej organizácie "Svaz junáků - skautů Republiky Československé, a preto mu právom prináleží titul zakladateľ československého skautingu". Krátko na to, v marci 1919 bol v Žiline založený prvý slovenský oddiel ako tzv. „Študentský Scout oddiel“.
V medzivojnovom období sa skauting na Slovensku rozvíjal a pomáhal prispieť k plnému rozvoju mladého človeka. Pre toto obdobie bolo typické množstvo malých skautských organizácií, ktoré sa viac či menej pokúšali prispôsobiť si skautský program na svoje podmienky. Tak vznikol ruský, nemecký, maďarský, evanjelický skauting, židovský skauting, rómske skautské oddiely, oddiely leteckého a vodného skautingu a ďalšie.
Skauting sa rýchlo rozširoval a okolo roku 1928 už existovalo mnoho chlapčenských aj dievčenských oddielov v 34 mestách. Vyšli prvé publikácie a mal za sebou mnoho akcií pre verejnosť, Slovanské jamboree, účasť na svetových jamboree v Maďarsku a Poľsku. O fungujúcu organizáciu sa starala výkonná administratíva, ktorá zahŕňala tieto odbory: výchovný, organizačný, hospodársky, zdravotnícky a propagačný.
Už v roku 1933, kedy sa Adolf Hitler chopil moci a zrušil skauting v Nemecku a po násilnom pripojení Rakúska aj tam, začalo sa zmrákať nielen nad Európou, ale aj nad skautingom v nej. Prišlo aj na slovenský skauting. Autonómna slovenská vláda nariadením z novembra 1938 obmedzila činnosť skautingu len na Slovenský katolícky skauting. Tento po rozpade ČSR ešte pár mesiacov živoril a začiatkom roku 1940 zanikol.
Radostný rok 1945 priniesol koniec druhej svetovej vojny, obnovenie ČSR aj skautingu v nej. V Čechách i na Slovensku sa uskutočnili národné snemy, na ktorých sa ustanovili skautské organizácie: v Čechách pod názvom Junák a na Slovensku Slovenský junák. V máji 1946 prijal 12-člennú delegáciu československého Junáka prezident republiky Dr. Eduard Beneš.
V období pred februárom 1948 sa Dr. Zdenek Nejedlý, prezident Československej akadémie vied a jeden z popredných predstaviteľov KSČ, vyjadril: „Nevieme si predstaviť československú mládež bez Junáka.“ Po februárových udalostiach nastal koniec skautingu.
Na jar, 29.3.1968 skautské zhromaždenie neoficiálne obnovilo činnosť Junáka a Ministerstvo vnútra v októbri schválením stanov legalizovalo jeho činnosť v rámci Federácie mládežníckych organizácií.
Náš skauting bol v tomto období, ako súčasť Národného frontu, prispôsobený požiadavkám štátu stojaceho na materialistickom svetonázore. Nemohol byt preto medzinárodne registrovaný a ostal len národnou organizáciou. Napriek tomu však pracoval a vychovával. V rokoch 1968 - 1969 sa na Slovensku registrovalo 15 000 členov. Po krátkom období činnosti bol 17.6.1970 Československý Junák opäť zrušený Federálnym ministerstvom vnútra.
Počas ďalších 20 rokov českí a slovenskí skauti a skautky zdanlivo neexistovali, ale poučení minulosťou, vedeli, ako prežiť, živiť skautské ideály vo svojich srdciach a realizovať ich vo vlastnom živote.