31. tábor "Búrka cin cin, tyče tun tum"

Pre niekoho 16 dní, pre iného 4, 5, možno len 2 – alebo ani nie polovica. Každý z nás prežil tábor inak dlho, inak intenzívne. Niektorí si odskákali choroby, iní sa stihli zapojiť do všetkých akcií. No jedno je isté – pod neľútostným júlovým slnkom bol tento tábor mimoriadne rodinný.

Áno, Oskar na nás ceril svoje zubiská a neraz sme si priali, aby nám Perinbabka namiesto krutých horúčav radšej trochu zahrkala perinou a poslala náznak zimy. (Vietor sfukujúci teepko sme si ale rozhodne neželali.) Napriek týmto úporným podmienkam nás slnko zomklo.

Každý jeden táborník dokázal, že počas tých 16 dní sme viac ako len partia náhodných známych. Vo vzduchu bola cítiť nie len rodinná atmosféra, ale aj kamarátstvo, a to všetko napriek tomu, že niekedy sme úspešne ignorovali aj vlastné pachy.

Táto atmosféra bola prítomná pri každej činnosti – pri hraní drobničiek, spievaní piesní, vodných hrách, a dokonca aj na nočných obhliadkach. Nedala sa prehliadnuť. Mal som pocit, že sa dá porozprávať s každým, a som rád, že to tak cítili aj ostatní účastníci.

Toto zomknutie zboru bolo zjavné aj na konci tábora – pri vykladaní vybavenia a ukladaní ho späť do skladu. Maminy nám pomohli nielen svojou prítomnosťou, ale aj občerstvením, ktoré nás dostatočne zaýytilo. A neodolateľne voňajúca pizza? To bola už len čerešnička na tejto výnimočne chutnej torte.

Záverom, tábor bol nádherným ukončením skautského roka. A my sa už teraz tešíme na ďalší!