Rodinný retro víkend - Pleše
(Podkonice-Pleše 13.-15.5.2022) Pleše, Pleše, ale sa mi češe. Tak sa to podarilo! Po dlhom období temna, tmy a smútku vyšlo slnko so svojím nekonečným svetlom. To svetlo zasvitlo v piatok trinásteho, roku Pána 2022, mesiaca máj.
V tento slnečný deň sa stretli členovia i nečlenovia ROdinného SkAutingu. Miesto stretnutia bolo v krásnom prostredí úpätia južných svahov Nízkych Tatier, nad dedinou Podkonice strmým kopcom hore na chatu Pleše.
Skaut nie je márnivý.
Nebude sa celý čas bezprizorne ponevierať a preto pojme takúto príležitosť na zábavu spojenú s poučením. Naše stretnutie malo názov „Retro“. Áno, retro z 60-tych až 90-tych rokov, kedy v našich končinách otcovia a mamy, teda obdobie detstva, puberty a pomalého dospievania rodičov mladých a menších skautíkov, budovali socializmus a svetlé zajtrajšky. Aby bolo jasné, v očiach skautíkov „doba kamenná“.
Rodičia si pripravili aktivity, ktoré dokonale ovládali. Nechýbalo oblečenie, ktoré bolo vtedy moderné a aj veci, ktoré boli potrebné ku každodennému životu.
Žiletka si hneď na piatok večer pripravil svoju retro show, známy zábavný program „Videostop“. Pripomenuli sme si ho nielen zvučkou, ale aj tým, že deti sa stali súťažiacimi a my dospelí zasa celebritami. Teda hosťami, čo mohli poradiť. Niekde bolo treba hádať názov, inde zase meno hlavnej postavy a v ďalšej ukážke bolo treba pokračovať v dialógu.
Indijanka s Chrťom si na sobotný večer pripravili svoju aktivitu s hudobnou tematikou. Teda pôvodná hudba našej mladosti. Samozrejme, nesmela chýbať hitparáda, ktorá odrážala popularitu vtedajších spevákov a zoskupení. Samozrejme, zahlasovali sme si za svoj hit.
Ja – Hrdzavý Šrób, som si pripravil tému o dovolenkovaní počas doby socializmu. Ak chceli účastníci zájazdu ísť opekať klobásky, tak museli vyplniť potrebné tlačivá na vycestovanie do „zahnívajúcich kapitalistických krajín“, teda žiadosti o výjazdnú doložku a devízový prísľub. V zmysle súdobých „tradícií“ bolo všetko zamietnuté.
Boženka – okrem vynikajúcich koláčikov, si pripravila príbeh. Príbeh, ktorému nechýbalo veľa a nejedno citlivé skautské oko by slzu vyronilo... Veľmi krásny a hlavne dojímavý príbeh obyčajného ošumelého starého kufra. Tento kufor podľa Boženkinho rozprávania bol na slávnej lodi Titanic a zachránil sa spolu s....
Skaut je turista
V sobotu ráno po raňajkách sme si obuli turistické topánky, nabalili do chlebníkov proviant a vybrali na výpravu do neďalekej osady Kalište. Putovali sme podľa mapy z roku 1944, podľa ktorej sa orientovali partizánske jednotky počas povstaleckých bojov. Je pravda, že o tejto mape sme len počuli, ale nikto ju nikdy nevidel a tobôž doniesol. Tak sme museli použiť súčasné digitálne technológie a aj analógové, teda turistické značky. V čase kŕmenia si museli malí skautíci pripraviť poživeň tak, ako to robili ich rodičia. Vyber chleba, konzervu a tuto s otvárakom otvor. No, viacerí by jedli iba suchý chleba... Ale podarilo sa, otvorili si konzervu a s chuťou zjedli.
Naše putovanie malo niečo cez 10km a cesta viedla lúkami, širokými lesnými cestami a aj húštinami, ako stvorenými na „Hi5“ s mackom. Našťastie sme nestretli žiadneho cicavca z ríše lesov a lúk, rovnako sme sa vrátili všetci v poriadku a nikto nepotreboval luxusný odvoz vrtuľníkom.
Skaut je úctivý
Kalište je slávne svojou veľmi smutnou históriou a tragickým koncom obyvateľstva. Uctili sme si takýmto spôsobom obete 2. svetovej vojny a aj padlých obyvateľov obce Kalište. Bol to silný zážitok, nakoľko z celej osady zostali takmer iba základy domov. Dva zachované domy slúžili ako múzeum, kde boli k nahliadnutiu artefakty z Povstania a aj informačné panely s textovou a fotografickou dokumentáciou o osudoch miestnych obyvateľov a aj z Povstania.
Záver
Celý víkend sa niesol v duchu dobrej nálady a krásneho slnečného počasia. Nesúťažili sme o vecné ceny, odmenou všetkým bola dobrá nálada a oddych v lone prírody Nízkych Tatier. ROSA si oddýchla od každodenných starostí a pospomínala na časy, ktoré sú nenávratne preč, deti sa dozvedeli a vyskúšali veci, ktorými žili ich rodičia v „dobe kamennej“.
Lovu Zdar!
zapísal: Hrdzavý šrób, foto: Indijanka a Chrťo
