Rodiny - Kňaží stôl a táborová návšteva
(Trebichava 10.-11.7.2021) V Sobotu dňa 10.7. sa druhýkrát podarilo to, čo sa od minulého roka odkladalo. Naša družina/oddiel/spoločenstvo ROSA sa stretlo „Vis à Vis“ (tvárou v tvár, teda na vlastné oči). Stretli sme sa u našich skautov z 23. zboru Nitrava, ktorí táborili neďaleko dediny Trebichava.
Táborníkom sme vyložili zabudnuté veci a nejakú poživeň. Po zvítaní sme sa hromadne presunuli na koniec obce, odkiaľ sme započali našu túru na kopec zvaný Kňaží stôl, ktorý sa nachádza vo výške 637 m n. m.
Zloženie výpravy:
J+J Chrtianski
Schubertovci + deti
Žiletka + deti
Boženka
Andrejka
Ja+manželka
Započali sme hromadný výstup po zelenej značke, ktorá nás bezpečne doviedla až na vrchol kopca. Na Trebichavskom sedle sme si zriadili základný tábor. Vydýchali sa, občerstvili, porozprávali a vybrali sa strmým svahom priamo hore ku cieľu túry. Po úmornom výšľape nás čakala malá odmena vo forme pekného výhľadu takmer až domov. Toto nás čakalo na Heckovom kopci (na Babe). Pokochali sme sa a pokračovali v smere šípky na Kňaží stôl.
Po kratučkej hrebeňovke sme konečne dosiahli cieľ. O5 sme sa pokochali, ale teraz dlhšie, lebo sme mali čas. Urobili zopár foto a zriadili sme si vrcholový tábor. V tábore sme „posvačili“ to, čo sme si doniesli.
Porozprávali sme sa o plánoch do budúcnosti a samozrejme sme vyhlásili výsledky našej súkromnej výzvy 100vka.
Cestou s5 sme si zvolili menšiu zachádzku po miernejšom sklone svahu, lebo naše kolienka by nám večer vrátili naše odhodlanie zbehnúť strminu. Vrátili sme sa ku nášmu základnému táboru do sedla, kde sme využili BIO-služby rezervácie Udrina a pospomínali pri tom na hot dogy u Drina. Po vykonaní všetkého potrebného sme sa pobrali k autám. Vrátili sme sa do skautského tábora, kde sme pooddychovali a motali sa ostatným popod nohy.
Večer prišiel miestny pán farár do tábora a odslúžil nám všetkým peknú svätú omšu. Ešte sme chvíľu posedeli, uistili sme naše deti, že naozaj odchádzame domov, rozlúčili sme sa s tými, ktorí zostali na prespávačku a hajde domov. 😊
Zapísal Hrdzavý Šrób
Nedeľa
Po včerajšom parádnom táboráku sa nikomu nechcelo vstávať. Len Indijanka sa od piatej motala po tábore a okolí, keďže sa jej nechcelo vliezť do spacáku po nočnej stráži a čakala, kým vyjde slniečko, aby ho mohla odfotiť pomedzi tyče típka. Žiaľ, čakala zbytočne, lebo ráno prinieslo zatiahnutú oblohu a čoskoro sa ozývalo aj hrmenie.
Keď búrka dorazila aj k nám, rodičovské stany už boli zložené. V hangári sme sa hrali a rozprávali. Škoda, že sme nestihli aktivity, ktoré sme pripravili pre táborníkov a oni zase pre nás. Nabudúce.
Keďže dážď neustával, po fakt skvelom obede – kuchári, všetky palce hore (a oblízané) – sme šli domov. Aspoň trochu sme privoňali k stanom, ohňu, táboreniu. Aj ten kuvik škrieka na tábore ináč ako inde.
Zapísala Indijanka
