ROSA na Hoľiach

Posledný májový víkend (24.5. – 26.5.2024) sa ROSA stretla v lone krásnej prírody Turca, konkrétne v lyžiarskom stredisku Jasenská dolina. Lyžiarsku výstroj sme síce nechali doma, nebolo nám jej treba, lebo máj a o takomto čase už v týchto končinách vymieňajú lyže za bicygľe.
Naše stretnutie bolo síce ôsme v poradí, ale podľa číslovania poradia až šieste. Prvé dve sa nezarátali, neskôr poviem prečo...
Postupne sme sa schádzali v ubytovacom zariadení menom Kaška. Myslím, že všetci boli prekvapení z toho, že Kaška, ktorú sme očakávali, nebola tá Kaška, ale úplne iná Kaška... Po zoznámení s realitou sme sa my, prvej narodení vrátili duchom do školských čias, keď sme ako pionieri súťažili o cenu „Partizánsky chodníček“.
Ale to nás neodradilo, lebo skaut nepozná prekážky, pozná iba riešenie. A ak ho nemá, tak ho hľadá. V konečnom dôsledku, aj tak sme tam len zhodili batohy, zaplnili chladničku a zložili hlavu k spánku.
V piatok sme sa spolu zišli a započali sme kuť plán, čo/kam v sobotu. Indijanka, ako vždy, pripravená s možnosťami programu a my sme sa po hlasovaní rozhodli, že sa jednoznačným víťazom stali Martinské hoľe. Napriek predpovediam počasia, ktoré avizovali rôznu pravdepodobnosť a intenzitu búrok, sme sa odhodlali ísť až hore, lebo čo appka, to iná predpoveď.
Sobota – po „raňajkách šampiónov“ sme nasadli do áut a hor sa za dobrodružstvom. Tak už sme hore. Príjemné slniečko nám hrialo a prialo, čerstvý vetrík vial vo vlasoch a pred nami dva a pol kilometrové stúpanie. Postupne, rôznou rýchlosťou chôdze sme sa dopracovali k prvému cieľu, čo bol vysielač Krížava. Odtiaľ sme sa vybrali ďalej, až na Veľkú lúku, kde sme sa rozložili k oddychu a svačine. Samozrejme nechýbalo kochanie sa krásnymi výhľadmi na okolité kopce. V krátkom momente bolo vidno aj majestátny Kriváň. Pofotili sme sa z každej možnej strany, lebo výhľady boli naozaj pekné a bolo by škoda ich nezachytiť. 
Samozrejme, takáto výprava sa nesmie zaobísť bez úlohy. Našou úlohou bolo nafotiť miestnu flóru, najlepšie nie celú, ale po jednom kuse. Po príchode sa bude vyhodnocovať a bodovať. Bežný kvet – 1 bod, Liečivý kvet – 2 body. Ale treba ich aj poznať a pomenovať a vedieť či je liečivý.
Z vrchu kopca vidno na všetky strany a hlavne do ďaleka. Pomaly sa začala napĺňať predpoveď búrky, tak sme sa radšej pobrali preč, aby sme nezmokli. Našťastie sa búrka len tvárila, no nezapršalo vôbec.
Ďalším bodom programu bola návšteva Múzea slovenskej dediny v Martine. Toto múzeum je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Skanzen zobrazuje tradičné ľudové staviteľstvo bývania, hospodárskych budov a pod. Nachádza sa tu asi 150 stavieb z regiónov Orava, Turiec, Kysuce – Podjavorníky a Liptov. Niektoré budovy boli dobovo zariadené a sprístupnené. Najväčšiu radosť nám urobil sprístupnený objekt s názvom „Krčma“.  Na chvíľu sme sa usadili pod košatú ľipu a občerstvili. Odtiaľ sme sa presunuli ku rímskokatolíckemu kostolu, preneseného do skanzenu z Rudna. Mali sme komentovanú prehliadku, ktorá ozrejmovala fakty. Najväčšiu radosť zo všetkých mali Omo a Andrej, lebo si zatočili na rapkáči, ktorý sa používal na zvolávanie veriacich počas veľkonočného pôstu. 
Podvečer sme sa vrátili do Kašky, teda do tej, o ktorej sme nevedeli, že je to Kaška, dojedli proviant. Večer začalo vyhodnocovanie úlohy. Najviac fotiek urobila Jarka, v tesnom závese na druhom mieste skončil Lacko. Po odovzdávaní cien víťazom sme všetci dostali pamätné nálepky ku šiestemu víkendovému stretnutiu RoSA. Pôvodne malo byť ôsme stretnutie, ale keďže na nálepke je šieste stretnutie, tak pre krátkosť času a už vytlačenej nálepke, sa prehlásilo toto stretnutie za šieste a ďalšie bude siedme.
Večer sme už len sedeli, rozprávali sa, hrali karty, čítali.... To by nebola Boženka, ktorá doniesla svoj starý kufor, pôvodne z Titanicu a nevyčarovala opäť niečo zaujímavé. Tentoraz to bola výroba kvetiniek. 
Nedeľa – Po raňajkách sme sa rozlúčili a pomaly sme sa vybrali domov. Časť išla na sv. omšu do historického kostolíka v Necpaloch, kde nás potešilo, že sv. omšu slúžil skautský kňaz Inky. Potom sme pokračovali na hrade Sklabiňa. Druhá časť si cestou pozrela Kremnicu.
Prežili sme naozaj zaujímavý, pekný a poučný víkend. 
PS: aj keby pršalo, podstatné je, že sme sa stretli a oddýchli si od každodennej hektiky v spoločnosti dobrých ľudí...