Skautské a Veselé
(17.12.2022 okolo klubovne) Vianočný večierok... inak... Prečo inak? Lebo je toľko chrípky, že na poslednú chvíľu sa program skresal na minimum. A preto sa všetko odohráva len vonku. Ale pekne po poriadku...
Stretli sme sa v klubovni (teda pred klubovňou) o 16.00 hod. a po chvíľke len takých kamarátskych rečí nám Matúš prezradil, aký bude program. Rozdelili sme sa do tímov a postupne presunuli k Zoborskému jazierku. Tam nás čakalo 5 stanovíšť a na nich 5 rôznych slovenských zvykov a tradícií. Samozrejme, tak trochu po skautsky.
Ako prvý je v kalendári svätý Ondrej. Na jeho sviatok sa veštila budúcnosť napríklad tak, že sa roztavené olovo lialo do vody. Podľa toho, na čo sa stuhnuté olovo podobalo, to čakalo človeka v budúcom roku. My skauti sme neliali olovo, ale roztápali vosk. No teda... chceli sme. Ale silný vietor nám v tom úspešne zabránil.
Druhá bola svätá Barbora. Na sv. Barboru (niekde na Luciu) Barbora oblečená v bielom so zamúčenou tvárou chodila vymetať príbytky halúzkou/ husím krídlom. Pritom naháňala deti a koho chytila, tomu začiernila tvár sadzami. U nás tiež Barbora oblečená v bielom so zaviazanými očami naháňala ostatných, ktorí sa jej snažili ukradnúť štipce z plášťa. Jedna Barborka v zápale boja až spadla na zem. A keďže k jazierku chodí veľa psíkov... no, Barborka prišla o časť plášťa (už nie bieleho :D ).
Ďalej prišla na rad svätá Lucia. Na jej stanovišti sme si vyskúšali, ako kedysi utekali pred bosorkami tí, ktorí ich odhalili v kostole vďaka Luciinmu stolčeku. Ak sa chcel bezpečne dostať domov, rozsypal okolo seba mak, ktorý bosorky museli pozbierať, ak ho chceli naháňať. U nás sa miesto maku zbierali cestoviny, ale aj tak to v čiernej tme nebolo ľahké.
Na Štedrý večer zvykli dievky hádzať topánky za seba smerom k dverám. Verili, že keď dopadne topánka špicou ku dverám, tak sa v budúcom roku vydajú. Ak topánka smerovala od dverí, tak ostanú slobodné. Aj my sme hádzali topánkami. Uvidíme, koľkí z nás sa naozaj vydajú. :D
Pri ďalšom zvyku sa zišla celá rodina a veštila, čo ich v budúcom roku čaká. Do lavóra naliali vodu, na ktorú uložili zapálené sviečočky v orechovej škrupinke (lodičky). Ak sa loďka posunula od brehu, čakala ich cesta, ak ostala pri brehu, ostali doma. Ak sa prevrátila, mali umrieť. Vďaka vetru sa sviečočky nepodarilo zapáliť, a tak netušíme, čo nás čaká.
Po hre sa všetci presunuli do záhrady klubovne, kde hráčov čakal rozsvietený stromček a koláčiky všetkých možných druhov. Vymenili sme si darčeky a nakoniec už len hajde domov.
Napriek všetkému, čoho sme sa museli vzdať, sme mali predvianočnú atmosféru. Sniežikom pocukrovaná tráva, svetlá na vode a kamaráti... Ďakujeme Matúšovi sa pekný program a všetkým, ktorí ho s ním pripravili.
Skautské a veselé, priatelia!
Zapísala Indijanka
