Sv. Juraj 2006

Ani neviem prečo, ale rozhodli sme sa spraviť Juraja neskôr. To že to bol skvelý nápad sa potvrdilo nielen pri tomto rozhodovaní. Počasie bolo nádherné.

Ani neviem prečo, ale rozhodli sme sa spraviť Juraja neskôr. To že to bol skvelý nápad sa potvrdilo nielen pri tomto rozhodovaní. Počasie bolo nádherné.

Po príchode sme sa rozdelili do skupín a každá dostala za úlohu niečo spraviť. Tamto upratať, hento preniesť, toto opraviť, drevo pripraviť. O robutu na našom "ranči" nie je núdza. Okolo obeda sme rozbehli hru. Síce s menším časovým sklzom ale to dnes nikomu nevadilo.

Po rokoch sme si spravili zborový skautský pretek. Prejsť priepasť (dva stromy) za pomoci lana, ošetrenie zraneného, zapálenie ohňa, bobrovanie, signalizácia, a stavba stanu preverila nielen našich členov, ale aj nás radcov. Na niektorých stanoviskách bolo o zábavu postarané. Bol to však aj impulz, aby sme sa týmto oblastiam venovali vo väčšej miere.

Na konci preteku boli už aj rodičia, ktorí boli pozvaní na tradičný čas 13 hodín 13 minút. No a keď k tomu pridáme 13. máj tak to bol začiatok ako sa patrí. Žial rodičov prišlo ako šafránu.

Po gulášoch, šošovicovom prívarku a kapustnici z minulých rokov sa na jedálny lístok tento krát dostala opekačka. Špekačky, horčica, cibuľa a k tomu chrumkavý chlebík.

Súťažné "Mamičkine koláčiky" sa už papali počas hier a družnej debaty rodičov s radcami.