Velčické zbojnícke studničky

V nedeľu 6. októbra 2024 sa Zbojníci vybrali na dlho plánovanú rodinnú výpravu. Cieľom boli Velčické studničky. Len čo sme na okraji lesa zaparkovali našich tátošov, oznámili nám, že každého z nás postihli nejaké neduhy.
Zrazu sme tam mali Chamtivého, ktorý musel každú minútu zdvihnúť nejakú prírodninu, Zblúdeného, ktorý chodil mimo cesty, Zraneného, ktorý bol doudieraný a kríval, Závislého, priviazaného lanom k niekomu inému, Kariéristu, ktorý musel byť stále prvý, ale aj Alkoholika, ktorému sa neustále točila hlava, či Hnačkujúceho, ktorý si musel každých päť minút odskočiť do kríčkov – a mnoho ďalších.
Našťastie, každý z nás bol zároveň aj lekárom, a tak sme sa navzájom vyliečili ešte pred príchodom k studničkám. Chamtivému sme podarovali drobnosti, aby pochopil, že krajšie je dávať ako brať. So Zblúdeným sme prešli kus jeho osamelej trasy cez les a priviedli ho späť na cestu. Zranenému sme pomasírovali a precvičili boľavé údy. K Závislému sa priviazali ďalší, aby mu pomohli niesť jeho údel a oslobodiť ho od neho. Kariéristu ktosi predbehol, čím pochopil, že človek nemusí byť vždy prvý, aby si užíval život. Alkoholikovi sme pomohli tak, že sme mu na hlavu vyliali fľašu vody, a Hnačkujúcemu sme vydezinfikovali ruky.
Takto vyliečení sme dorazili k Velčickým studničkám, kde sme si opiekli prinesené dobroty a posilnili sa na cestu domov. Tá bola akčná, pretože sa medzitým zotmelo a zrazu okolo nás pobehovali dvojnohé zbojnícke svätojánske muchy. Myslím, že sme sa všetci zabavili a už sa tešíme na rodinnú výpravu číslo dva.