aquAeris 2020

(4.-6.9.2020 VN Kráľová)  Ako suchozemci NEpotopili loď na aquAeris 2020. Bol krásny letný večer. Vlasy som si práve zopínala do drdolu, keď na potáborovom stretnutí padol návrh na teambuilding vo forme aquAeris. Praskla mi gumička. Predstava mojich 16-ročných kolegov a mňa na palube lode ma pobavila...

Smiať som sa prestala až na mieste v Seredi, keď mi jeden nadšený 14-ročný vodák rozprával detailnú príhodu o tom, ako raz museli zachraňovať záchranný čln. A tak som sa s Maslom, Baťom, Bujónom, Matúšom, Pedrom a Líškou ocitla 4.-6.9. na 7. ročníku závodu plachetníc.

Vážne sa mi páčila naša krivka ambicióznosti. Išli sme tam s tým, že to celé vyhráme. Keď sme uvideli dráhu preteku na tabuli v klubovni, upravili sme to na „Prejdeme cieľom.“. No a na lodi sme sa zhodli, že keď to dáme za štartovnú čiaru, sme páni.

Pred 6 rokmi sme dostali grant na loď.  Postavili sme ju, pomenovali ju Calipso a odvtedy na nej nikto z nás neplachtil. Veď sme predsa Nitrianski suchozemci, nie? Na začiatku akcie sme dostali fajnový ilustrovaný rýchlokurz. Vedúci akcie DJ kreslil naozaj zaujímavé veci, ktoré som však pochopila, až keď sme na druhý deň statočne naberali vodu tam, kde by určite voda byť nemala.

Nikdy nezabudnem na drsný pocit lana v ruke, keď sa plachta napla pod náporom vetra. Vlny, ktoré mi špliechali na nohy, pocit záchrannej vesty na hrudi a smiech mojej posádky, keď sme predbiehali inú loď. No ale aj pocit bolesti pri zistení, že keď kapitán Baťo v cieľovej rovinke kričal „Poď láska, to dáš!“  myslel tým loď a nie mňa. Počas prvého rozplavu sme štartom neprešli. To boli totiž ťažké časy, keď sa nám odtrhlo kormidlo. Druhý rozplav sme dali do cieľa. No a tretí, ten sme vyhrali. Neviem, že ktorý radostný krik bol silnejší. Či ten, keď sme konečne prešli cez lukratívne proti vetru postavený štart alebo až ten, ktorý sa ozýval za cieľovou čiarou. 

Ako každý rok sa konal aj závod o Modrú stuhu. Vietor sa zdvihol a bolo naozaj zaujímavé pozorovať lode zo súše. Až keď človek uvidí posádku z diaľky uvedomí si, ako zohratá reálne je. Každý pohyb lode, náklon, zákruta, všetko musí byť spoločne premyslené. Traja ľudia fungujú ako jeden. A to bolo to, čo sme sa všetci spoločne naučili. Tvoriť jednotu.

Za celý svoj skautský život, ktorý práve dosiahol 9 rokov som nezažila takú intenzívnu tímovú prácu. Navzájom sme sa museli počúvať, poslúchať a najmä si spoločne dôverovať. A aj keď sme tento rok závody nevyhrali, suchozemci - nesuchozemci, nabudúce sa vidíme - budeme vám kývať od cieľových bójok.

AquAeris A-HOJ!

Hradené z dotácie MSU Nutra.

Vierka, 23. zbor Nitrava

Pre viac info pozri oficiálny web Aqua.