Deň zamyslenia - Živé vlákna

Čo je to Svetový deň zamyslenia? Svetový deň zamyslenia je medzinárodným dňom priateľstva, keď skautky aj skauti z celého sveta hovoria spoločne jedným hlasom, zdôrazňujú témy, ktoré ovplyvňujú dievčatá a mladé ženy a zbierajú prostriedky pre 10 miliónov skautiek na celom svete. Svetový deň zamyslenia oslavujeme každý rok od roku 1926. Myšlienka Svetového dňa zamyslenia uzrela svetlo sveta prvý raz, keď sa v tomto roku v USA skautky stretli na 4. svetovej konferencii WAGGGS. Dohodli sa, že by mal existovať špeciálny deň v roku, keď všetci, ktorí sú súčasťou medzinárodného skautského hnutia myslia na seba navzájom a vyjadrujú svoju vďaku.

22. február bol zvolený, lebo ide o deň narodenia Lorda Badena-Powella, zakladateľa chlapčenského skautského hnutia a OlaveBaden-Powellovej, ktorá bola svetovou náčelníčkou skautiek.
Každý rok sa Deň zamyslenia venuje určitej téme. Teraz na tému Živé vlákna : Rozmanitosť, spravodlivosť a začlenenie. Boli k tomu aj pripravené aktivity od WAGGGS. Táto téma znie zložito, no aj tak sa do príprav pustila družina Jašteričky. Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale aj takáto niekoľkohodinová akcia stála veľa energie a hodiny príprav. Koordinátorka Líška rozdelila úlohy každému členovi družiny, aktivity ku každej téme a tesne pred akciou sme ešte ozdobili steny v kaštieli,kde sa akcia konala. Na každej stene boli obrázky rôznych živlov – oheň, voda, zem a vzduch.
Všetkých účastníkov najskôr Omo uviedol do témy zahrievacou aktivitou Živé vlákna. Všetci sedeli v kruhu, podávali si krabicu a počúvali hudbu. Keď sa hudba náhle zastavila, tak ten čo ju práve držal ju otvoril, vybral z nej farebnú šnúrku(vlákno) a povedal, čo rád robí alebo v čom je naozaj veľmi dobrý. Takto sa vystriedali všetci v kruhu a zistili sme, že všetci sme každý iný a vynikáme v iných veciach a zručnostiach.
Nasledovali aktivity k témam Dňu zamyslenia. Za každú splnenú aktivitu dostal každý farebnú šnúrku. Pri aktivite Jedinečný zvuk boli všetci rozdelení do dvojíc a mali svoj zvuk. Ich úlohou bolo nájsť sa bez toho, aby sa videli a len s pomocou toho „svojho“ zvuku. Symbolicky videli, čo ich spája, aj keď to nie je hneď vidieť. Teraz zvuk, no v živote je to vek, vlastnosť, jazyk...
Pri ďalšej boli všetci rozdelení na dva „národy“. Každý „národ“ má svoje zvyky a nárečia, ktoré poznali len oni. Ľudia ale často cestujú a sťahujú sa. Takto sa aj u nás presťahovali niektorí a museli odpozorovať, aké majú domáci zvyky a čo robia. Bolo to veľmi zábavné ale aj ťažké.
Nakoniec najakčnejšia aktivita bola Rovnaká šanca na výhru. Myslíte si, že keď majú pretekári rovnakú trať, rovnaké prekážky a idú všetci vo dvojiciach, je to spravodlivé a majú rovnakú šancu na výhru? Áno? Tak sme všetkých rozdelili náhodne do dvojíc a museli spolu behať po rôznych stanovištiach a plniť úlohy. Aby to ale nemali také jednoduché, tak jeden z dvojice nevidel a druhý nemohol chodiť. Jednoducho povedané to vyzeralo tak, že „slepý niesol chromého“. Zábava bola na celý dvor. Nakoniec sme všetci zo šnúrok, ktoré sme za aktivity získali, uplietli farebné náramky. Nie sú to ale obyčajné farebné šnúrky (vlákna). Vlákna symbolizujú to, že vieme oslavovať rôznorodosť a robiť zo sveta miesto, kde je každý vítaný. Všetci sme sa ešte občerstvili rôznymi sladkosťami a zahrali sa drobničky. Myslím, že aj keď nás bolo menej, bola to veľmi vydarená akcia.

Všetko to má na svedomí Líška, Nezábudka, Veverica a Omo.