Šiškovica

Už dávno sa zoborské lesy neozývali takou bojovou vravou ako dnes, keď Nitrava mala Šiškovicu. Akčná bojovka nás zahriala napriek studenému vetru a zamračenej oblohe.

Stretli sme sa pri Liečebáku o 10.00 hod. Vyrazili sme po žltej smerom na hrebeň, ale čoskoro sme zase stáli, aby sme si zahrali hru, ktorú pripravil Matúš. Keď sa začalo odpočítavať od 50, všetci si mali za ten čas pripraviť čo najlepšie maskovanie. Pri prvom pokuse sa Miškovi podarilo zamaskovať tak dobre, že sme ho tam takmer zabudli. Cestou sme si maskovanie vyskúšali znova a bolo zaujímavé sledovať, ako sa techniky a spolupráca postupne zlepšovali. Dvaja najlepší maskáči mali potom v hlavnej hre výhodu – viac streliva.

V borovicovom lesíku si každý bojovník nazbieral strelivo – šišky – a pokračovali sme hore na hrebeň. Prišli sme na miesto, ktoré vopred vybral organizačný tím a rozdelili sa do dvoch tímov – Modrý a Zelený. Indijanka vysvetlila pravidlá, organizátori postavili hrad a pripravili míny a bomby. Bojovníci si obliekli výzbroj a veru, mnohých by ani vlastní rodičia nespoznali. Každý tím si vybral miesto pre svoju základňu a označil sa krepákom svojej tímovej farby, aby nedajbože nestrieľali potom po svojich. Tímy dostali aj čas na vytvorenie stratégie a bojového plánu.

Cieľom hry bolo dostať všetkých hráčov tímu do hradu skôr ako súperi. Zároveň bolo treba súperov vyradiť z boja šiškami. Niekedy súpera vyradili celého, inokedy len jeho ruku či nohu, takže niektorí bojovníci hopkali na jednej nohe, Čoky musela dokonca sedieť na zemi a používať len jednu ruku. V tomto momente náš zborový Žiletka vyriekol slávny výrok: „Zastreľte už Terezku, nech sa môže ísť zachrániť!“ Pre životy a ďalšie strelivo si chodili tímy do svojich základní. Dobyť hrad nebolo vôbec ľahké. Jednak bol otvorený vždy len na pár sekúnd, jednak tam strieľal súper. Okrem toho (na stredovek veľmi vyspelá technika) bolo okolo hradu mínové pole (neskoč na ne, lebo stratíš život), nepriateľ robil zhora nálety (rýchlo zaľahnúť na zem na 10 sekúnd bez pohnutia či zvuku) a dokonca obďaleč striehli dvaja banditi s bombami, ktorí napádali všetkých bez rozdielu. Šišky lietali („Zamotala sa mi šiška!“), bojovníci kričali, okoloidúci sa čudovali. Hrad sa však podarilo dobyť niekoľkokrát. Zelený tím zvíťazil 3:2.

Keby nebolo vetra, možno by sme boli hrali až do večera, ale takto sme hru ukončili nástupom a pokračovali v klubovni. Tam nás zahriala horúca polievka a konečne prišli na rad aj jedlé šišky, ktoré napiekli šikovné mamičky. Ostali sme až do večera a spomínali na minulé akcie a tábory, hrali hry.

Organizačný tím v zložení Bujón, Trieska, Matúš, Pedro, Líška a Indijanka - palec hore!

Indijanka

Česť všetkým bojovníkom!