Vitaj Sloboda 2021
(Nitra 17.11.2021) Juraj Endrody – súdruh kombajnista cca 20 rokov Viete... Ja som bol vždy vynikajúci žiak ,učil som sa na jednotky ,lenže tento režim mi zničil život... Strýko utiekol v ´68´ do USA , bol to otcov brat , čiže vyšetrovali aj môjho otca. Po dlhých brutálnych vypočúvaniach keď otca pustili , povedal ,že on do strany NIKDY nevstúpi. A mama? Môj dedo, bol Gróf , spolu s babkou do začiatku vojny bývali vo svojom kaštieli, lenže dedo zomrel v 2.svetovej a keď v 49 prišiel prevrat , tam majetok znárodňovali , a babku s deťmi poslali do 2-izb bytu. Moja mama aj chcela vstúpiť do strany kvôli mne ale jej minulosť a pôvod jej to nedovoľoval .Keďže ani jeden z mojich rodičov nebol straníkom, tak som nemal šancu dostať na gymnázium, povedali mi, že budem kombajnista, že tých je teraz nedostatok a bolo vymaľované.
Nielen takýto príbeh nás čakal dnes počas prechádzky z Liečebného ústavu Cez Nitriansky Stonehaege, Pliešku na Drážovský a späť.
Po tomto príbehu sme sa zahrali na útek cez hranice. Dvojica vojakov sa náhodne otáčala a nikoho nesmela vidieť v pohybe.
Pri čítaní boli vysvetľované aj pre mnohých neznáme slová. Na ďalšom stanovisku sme semaforovú abecedou vysielali slová, ktoré nám tiež museli byť vysvetlené. (Budajka, Cenzúra, Disident)
Na Dražovskom kostolíky sme si pri pozeraní starších peňazí nevšimli, že na 50 korunovej bankovke bol zobrazený (Drážovský kostolík bol vyobrazený na slovenskej 100 korunovej bankovke vydanej v roku 1941 a 50 korunovej z roku 1993)
Taktiež sme si vypočuli príbeh o Bedřiške Synkovej ktorá je česká skautka, odsúdená v roku 1954 pre velezradu, pretože ilegálne viedla skautský oddiel v Prahe-Radliciach. Jej portrét sa vďaka sochárke Márii Uchytilovej dostal na rubovú stranu československej jednokorunovej mince, ktorá platila od 2. septembra 1957 do 30. septembra 1993 a poznali sme ju ako dievča s lipou
Oheň Ak ho chcete jedine kresadlom zahlásil Žiletka a nakoniec sa to vďaka obetavosti chalanom podarilo.
Cestou späť sme zasa mali zahodiť dôkazy tak aby to nikto nespozoroval. Ako dôkaz slúžilo malé svetlé drievko s naším menom.
Na záver sme chceli ešte zložiť pieseň/báseň na slová sloboda, pieseň a .... No odchádzajúci autobus nás nejako rozdelil a nikomu už nebolo do tvorenia.
